Slovenská kapela Longital nahrala nový album

Kapela Longital je na hudobnej scéne už osemnásť rokov a má za sebou vydanie deviatich albumov, tvorbu hudby do filmov či divadiel a účasť na mnohých hudobných projektoch. Teraz prichádzajú s desiatym štúdiovým albumom s názvom Mauna. Hlavnou myšlienkou nového albumu je ticho, ktoré je dnes už podpultovým tovarom.

Mauna je havajské slovo pre horu alebo tiež názov čeľade afrických motýľov, ktoré sa vyznačujú zaujímavými geometrickými vzormi na krídlach. Viac ako geometriu v hudobných motívoch sa však oplatí hľadať ešte tretí význam, ktorým je pre Longital ticho. Nie v doslovnom zmysle, ale skôr v rovine vnútorného pokoja.

„Priznaj si, že ti svet unikol a nechápeš, čo sa tu deje, že nestíhaš vnímať všetko, čo sa v tej rýchlosti odvíja," spieva Shina o súčasnom svete, v ktorom ani na moment nedokážeme vypnúť, spomaliť, nebrať si toho na seba príliš veľa a starať sa o svoje duševné zdravie. Výsledkom je v lepšom prípade vnútorný nepokoj, v horšom vyhorenie, depresie a nárast počtu ľudí, ktorí vyhľadávajú lieky na ukľudnenie či na spánok. Všetko s cieľom nájsť cestu alebo aspoň chemické prostriedky, ktoré by nás na chvíľu priviedli k vytúženému tichu v hlave.

„Témou som sa začala zaoberať, lebo som si uvedomila, že ticho sa vo mne rozširuje. Pred desiatimi rokmi som sa snažila stihnúť všetko a stále ma poháňali nejaké vnútorné hlasy – čo všetko treba ešte spraviť, čo chcem a nechcem, čo mám alebo nemám rada. Teraz keď si sadnem, tak si uvedomím, že veľkú časť tohto šumu zaplnilo ticho, ktoré ma podporuje v tom, že ‘nemusím’,” vysvetľuje pohnútky k textom speváčka, basgitaristka a zakladateľka Slnko Records Shina.

Zmenu vníma pozitívne, pretože rovnako ako spánok nám umožňuje regenerovať a obnovovať sa, aby sme mohli ďalej existovať, tak aj ticho v hlave môže byť pre nás životne dôležité. Ideálny spôsob, ako sa k nemu dopracovať, je bez pomocných prostriedkov. Alebo možno by k oslobodzujúcemu pocitu aspoň čiastočne mohli prispieť koncerty a najnovšia tvorba Longitalu. Tú český producent Ondřej Ježek, pod ktorého vedením Mauna vznikla v pražskom štúdiu Sono, označil ako avantgardné blues.

V kontraste s posolstvom o vnútornom tichu je album Mauna maximalistický po produkčnej stránke s hudobnými hosťami - džezmanmi Oskarom Torokom na trúbke, Rasťom Uhríkom na kontrabase a basgitare a orchestrom, ktorého jadro tvoria sláčikári z projektu Longital Suita v aranžmánoch dlhoročného súputníka skupiny Slava Solovica. Pokračuje aj spolupráca s producentom Ondřejom Ježkom (albumy A to je všetko? a Divoko), ktorý sám prišiel s nápadom zapojiť orchester a následne čelil výzve zmixovať nahrávku obsahujúcu vyše sto hudobných stôp.

Mauna znie, akoby Shina, Dano Salontay a Marián Slávka s ľahkosťou spojili všetky žánrové obdobia, projekty a svety, ktorými si za posledné roky prešli. Nechýbajú zimomriavkové sláčikové momenty, orchestrálne aranžmány, zbor, klavírne plochy ale tiež experimentálne zvukové výlety, analógová elektronika a prvky vážnej hudby.