„Pri skladaní je pre mňa dôležitý rytmus, ale najmä melódia,“ tvrdí zpěvačka Jana Kozáková.

Slovenská skupina Vlčie maky přivedla v létě minulého roku na svět své druhé album Horehronie. Lidové písně z oblasti bohaté na národními parky chráněnou přírodu a další turistická lákadla promísil aranžér a klavírista kvartetu s jazzovou modernou a prvky klasiky. Předchozím zkušenostem, dalším hudebním projektům a hudbě jako takové jsme se věnovali v následujícím rozhovoru se zpěvačkou skupiny Janou Kozákovou.

Jana Kozáková: "Eurovízia ako taká bola pre mňa zaujímavým zážitkom, aj keď som do poslednej chvíle váhala, či sa tam prihlásiť, lebo sme nerobili ten štýl hudby, ktorý bol pre ňu typický. Riskla som to a oplatilo sa. Hlasujúci diváci vtedy podporili skôr nové neznáme projekty, čo bolo prekvapivé - je pravda, že my sme fungovali už 8 rokov, ale neboli sme nijako mediálne známi. Bol rok 2009 a dostali sme ponuku od vydavateľstva SONY MUSIC, ktoré nám vydalo prvý album, neskôr sme boli na turné s Richardom Müllerom po Slovensku a Čechách. Potom prišli ďalšie albumy a koncerty, takže nás to dosť nakoplo."

S Mukatado jste spolupracovali s Petrom Lipom nebo Stanom Palúchom. Jak vzpomínáte na první setkání s těmito perzónami scény? Poznali jste se až v souvislosti s nahráváním či jste se znali z předchozích let?

JK: "S Peťom Lipom nás spojil náš spoločný známy, textár Rudo Rusiňák. Opýtal sa ma, či by som s Peťom nechcela naspievať duet, a ja som ani chvíľu neváhala. Napísal nám text Vekový rozdiel, ktorý som neskôr zhudobnila a spoločne sme ho naspievali a natočili k nemu klip. Stana Palúcha som prvýkrát oslovila k piesni Husičky, ktorá mala ľudový nápev, nahral mi tam krásne husľové sólo a neskôr so mnou spolupracoval aj na platni Vlčie maky – Podpoľanie. Je to úžasný inštrumentalista a určite by som s ním ešte v budúcnosti chcela spolupracovať."

Zůstaňme u hudebních hostů. Na albu Horehronie Vaší skupiny Vlčie maky jste nazpívala duet s Danem Bártou a Petrom Adamovom. Jak to probíhalo? 

JK: "Dana Bártu som oslovila ja, keďže úplne milujem to čo robí - ako stavia melódie, píše texty a pohráva sa so svojím hlasom. Registrujem ho už veľmi dlho a som rada, že sa z nás stali, ak to tak môžem nazvať, priatelia. Je to veľmi inšpiratívny človek s dobrým srdcom. Dan mal koncert v Košiciach a pôvodne sme mali nahrávať v prenajatom štúdiu tam, alebo v Bratislave. Ja som ho poprosila, že keďže máme štúdio v Banskej Bystrici, a som zvyknutá na svoju pohodu a komfort, že či by neprišiel k nám. Prišiel deň vopred asi o druhej ráno, ubytoval sa v hoteli a už o deviatej sme nahrávali, takže sa veľmi nevyspal. Robili sme to aj v videom asi štyri hodiny, potom sme ho odviezli do Zvolena, odkiaľ cestoval vlakom. Ako správna gazdiná som mu nabalila rezne s kašou a desiatu, zabalila príbor a nakázala som mu, nech mi napíše sms, nech som v kľude, či stihol prestup. On mi napísal, že stihol, a že všetko poslušne zjedol (smiech).

JK: "Organizovala som šnúru jedného šikovného saxofonistu Martina Uhereka s projektom Príbehy jazzu, kde chalani účinkovali. Veľmi sme si sadli po ľudskej stránke a napadlo ma, že by sme si mohli sadnúť aj po muzikantskej. A bolo to tak. Aj keď ja sa od nich stále len učím a s pocitom, že ich už asi nedobehnem (smiech). Sú to naozaj veľmi skúsení inštrumentalisti, ktorí rozumejú tomu, čo robia, a každý deň sa udržiavajú v kondícii. Ktokoľvek príde zo zahraničia, dajú im noty a bez skúšky idú hrať, to je neuveriteľné."

Na prvním albu jste se zaměřili na hudební lidovou tvorbu oblasti Podpoľania, nyní na Horehroní. Lze předpokládat, že v tomto trendu mapování Slovenska budete pokračovat i na dalších albech? A jsou v plánu další alba?

JK: "Áno, už v týchto chvíľach rozmýšľam, čo by som spracovala. Vyberiem sa asi na východ, rozmýšľam nad Goralskými piesňami.."

Podle čeho vybíráte skladby, které se pak dostanou do rukou aranžéra Klaudia Kováče? Záleží i na sdělení skladby? Nebo spíše na hudebním potenciálu lidovky?

JK: "Záleží od textu a melódie, ktorá je môjmu srdcu blízka. Som melodik, takže pri skladaní je pre mňa dôležitý rytmus, ale najmä melódia. Pri výbere ľudových piesní som vsadila hlavne na ňu."

S producentem alba Horehronie Petrom Dobríkom spolupracujete už od dob začátků Mukatada, pokud se nepletu. Jak byste popsala způsob Vaší spolupráce? Přeci jen na zmíněném albu se chopil i aranží vokálních partů.

JK: "S Peťom Dobríkom sme založili v roku 2001 kapelu Mukatado a v roku 2009 PJ SOUND STUDIO, kde nahrávame a produkujeme aj iné hudobné zoskupenia, takže sme spolu dennodenne. Je skladateľ hudobnej skupiny Mukatado, píše texty, robí produkciu a momentálne pracujeme na novom albume. Je veľmi všestranný a pomôže mi s čímkoľvek potrebujem, s textom, s vokálmi, so zvukom....Na Vlčích makoch vytvoril sprievodné vokálne aranžmá, a ja som len dospievala svoje hlasy. Pridal k tomu celému ďalší pohľad a rozmer."

Jaké jsou Vaše plány do budoucna? Další album s Mukatado, Vlčie maky či nový projekt?

JK: "Tento rok bude perný. Čakajú ma koncerty, nahratie štvrtého albumu Mukatado, tretieho albumu Vlčie maky a príprava sólového albumu s novými jazzovými skladbami so zahraničnými hosťami. Popritom ešte v štúdiu nahrávame iné projekty, ale som rada, že je na čom pracovať. Dúfam, že sa nám podarí zorganizovať aj koncerty v ČR, budem sa tešiť, ak sa uvidíme."

Foto: Katarina Baranyai, Peter Hladký