Celá Bytča sa naozaj zmenila na festival

A ako sa to celé vlastne začalo? Najlepšie nápady vznikajú predsa v krčme, ale najmä v hlavách nadšencov či už filmových, hudobných, artových. A práve týmto ľuďom - 4 obyvateľom Bytče a priateľov okolo Petra Gärtnera (okrem iných aj súčasný filmový režisér Slavomír Zrebný) vŕtala v hlave myšlienka o kultúrnom svite. V Bytči začínala skupina nadšencov s občianskym združením najprv s Filmovým klubom Bytča, ktorý pravidelne už viac ako desať rokov prevádzkuje kino. 

S týmito skúsenosťami z domova ale aj prinesenými zo sveta, konkrétne zo Štokholmu, kde Gärtner žil pol roka, sa postupne skladala mozaika zrodu celého festivalu. Mozaika sa začala skladať návštevou otvoreného dňa na fínskej ambasáde , ktorá bola otvorená paradoxne posledný rok. Fínska ambasáda po rozhovore s mladými nadšencami sa rozhodla podporiť ich víziu a pomohla im tým v premietaní fínskych filmov v kultúrnom priestore A4 v Bratislave pod názvom Fínsky víkend. Nadšenie pre severskú kinematografiu ešte viac prehĺbila cesta stopom po Fínsku a Švédsku, kde premietané filmy nakúpili. Cieľom bola ešte jedna projekcia filmov a to doma- v Bytči. Jedným z ďalších kúskov do mozaiky a spúšťačom bola chátrajúca budova synagógy, ktorá dovtedy bola len miestom stretnutí vandalov. Začala byť diskutovaná mestským zastupiteľstvom a zvažovala sa jej ďalšia budúcnosť. Tím Hviezdnych nocí vdýchol do priestorov starej synagógy život, očistil priestor od buriny, pripravil plochu pre návštevníkov, spopularizoval priestor miestnym i cezpoľným návštevníkom. A práve týmto, tím hviezdnych nocí chytil za srdce aj miestnych obyvateľov. Počas prvého roka boli v programe zahrnuté štyri sekcie po štyroch filmoch. Ako hovorí Peter Gärtner, festival bol "zbúchaný" mesiac po jeho návrate domov. Pomáhal kto mohol, od Petrovej mamy ktorá ušila plátno zo závesov až po miestnych remeselníkov a ochotných ľudí. Synagóga bola s festivalom spätá prvé dva roky fungovania festivalu, teda od roku 2015, a dodávala premietaniam filmov, koncertom čaro aké len môže dať historická stavba poznačená časom v dobrom slova zmysle. 

Festival prvé dva roky bol hlavne filmovým festivalom. Veď aj pôvodný názov bol vymyslený ako Sunset film festival. Víziou Gärtnera bolo zahrnutie a možno poukázanie na vesmírne telesá, ale aj inšpirácia získaná počas mladosti na festivale v Martine s názvom Nočné vlny. Názov mal byť dvojslovný a slovenský. Ďalšími myšlienkovými pochodmi vznikol súčasný názov festivalu Hviezdne noci. Avšak grafika pre Sunset film festival už bola navrhnutá a figurovalo v nej zapadajúce slnko. Konflikt medzi grafikom Jakubom Michelom a Petrom Gärtnerom samozrejme nevznikol. Grafika ostala pôvodná a Jakub Michel teraz pôsobí ako festivalový fotograf a koordinátor diskusného fóra, ktoré prebieha počas celého festivalu v kaviarni Vitalkafe.

Za vznikom festivalu, ale aj za chodom filmového klubu stojí viacej ľudí, ba až generácií. Od generácie rodičov Petra Gärtnera a rodičov ostatných zúčastnených, cez generáciu Kristíny Rigerovej (produkcia), Jakuba Michela až po generáciu mladých stredoškolákov ktorí sa menia z návštevníkov na dobrovoľníkov. Preto tento festival môžeme označiť ako multigeneračný komunitný projekt. 

Filmový klub premieta dva, trikrát do týždňa a možnosť stretnutia i mimo leta ponúkajú na zimnej verzií, vianočná party Hviezdnych nocí. V júni sa koná warm-up party Hviezdny deň. 

A aký bol teda festival? Zo železničnej stanice ma na festival odviezli sympatickí chlapci zo skupiny Fallgrapp. Srdce Bytče, v ktorom sa nachádzal aj stage Pod lipkami, ma okamžite očarilo. Zrazu som mala pocit, že som doma, aj keď som najprv blúdila. Milí, zhovorčiví ľudia. Usmievaví "mládenc" s ľadvinkami a inými "modernými" retro prvkami, "stařec" v skutočnom retro oblečku a "dětis" zatajujúc dych pri divadelných, bábkových predstaveniach alebo zaujaté workshopmi v stane Šapitó. Útulná kaviareň Vitalkafe, ktorá bola miestom mojej inšpirácie, počúvajúc autorov, ale aj sledovaním ľudí zaujímajúcich sa o umenie. V exteriéri boli vystavené diela umelcov poukazujúc na slobodu písania a tlače a na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. 

Premietanie filmov na Zámku bolo okúzľujúce, v Sobášnom paláci ste sa mohli na chvíľku zastaviť v čase a vychutnať si filmovú klasiku v podobe Bergmanových filmov, čím si organizátori pripomenuli jeho storočnicu.

Skupina Fallgrap potvrdila svoje kvality. Príjemne zabavil a roztancoval Ventolin. Prekvapila ma kapela Tanze Elze svojou elektronickou hudbou spojenou s klasickým klavírom. Skupina Darkness Positive osviežila slovenskými trefnými textami a hudbou s prvkami funku, rezkým rapom kombinovaným melodickými až popovými melódiami spojenými s experimentáalnymi prvkami. 

Koncerty na stagi Pod lipkami boli sprevádzané hraním svrčkov a blikaním hviezd na oblohe. Na všetko dohliadal mesiac. Týmto bola vytvorená dokonalá atmosféra pre letný festival, pre ľudí, ktorí vidia a chcú vidieť viac. Na stagi Pod lipkami, kde bol vstup voľný, nesklamala legenda akou sú Karpatské chrbáty, roztancovali chlapci z Walter Schnitzelsson, a v nedeľu na poludnie príjemne prekvapila bratislavská kapela Riava. 

Program bol naozaj pestrý, a človek sa musel rozhodovať čomu dá prednosť. Ale nech si vybral čokoľvek, všade bola záruka dávky umenia a usmievavých tvári všade naokolo. Ak som aj ostala len tak posedávať na námestí, o program sa mi postarali obri na chodúľoch, ktorí úspešne zabávali všetkých naokolo. 

Bytča sa počas 16. -19. augusta 2018 naozaj zmenila na festival, možno presnejšie na festivalovú rodinu spojenú s miestnymi obyvateľmi spokojne si nažívajúcu v uliciach mesta. Tento ročník bol špeciálny aj svetelným divadlom, ktoré sa odohralo na vodnej stene, ktorú vytvorili hasiči pomocou čerpadiel na potoku Petrovička. Bol to skutočný zážitok, ktorý závideli aj Košičania. Tí síce majú v centre Košíc fixnú projekciu, ktorá dokáže vytvoriť svetelnú šou, ale Košičania si ju mohli počas štyroch rokov vychutnať len dvakrát. Aj tento fakt ukazuje, že za niečím jedinečným a uchvacujúcim nemusíme cestovať do veľkých miest. 

Ak ste nestihli navštíviť Hviezdne noci tento rok, skúste si to naplánovať na ten budúci. A možno uvidíte padajúcu hviezdu a splní sa Vám želanie. Dovidenia v Bytči.

Autor reportáže: Diana Baginová