Na koncertoch sme skoro všetci sláčikári

O tom, že se na Slovensku se dělá zajímavá muzika a dělají ji i zajímaví lidé, není určitě pochyb. A když ji navíc dělá talentovaná a krásná Miriam Kaiser, tak se to musí pořádně prozkoumat.
O jejím novém albu Deň dňu měla Hudební knihovna možnost si povídat  s jejím kolegou Milanem Adamcem. Dozvěděli jsme se od něho například jak se album natáčelo, jaké jsou texty nebo atmosféra, a nebo kdo na albu spolupracoval. A pokud náhodou nevíte, co nebo kdo jsou sláčikári, na konci rozhovoru je nápověda.

HK: Ako dlho ste album pripravovali? Ako prebiehalo nahrávanie?
Milan Adamec: Album sme nahrávali od januára do júna 2014, samotné piesne však boli na svete oveľa skôr. Miriam už 2 roky pred tým hrávala svoje veci na koncertoch s kapelou v úplne iných aranžmánoch, ako sú na CD. Ešte na jeseň minulého roku vznikla pieseň Nebudem viac, kde sa Miriamin jemný vokál príjemne dopĺňa s jemnou elektronikou v kombinácii s akustickou gitarou. To bol asi prvý impulz k tomu, akým smerom by sa mohol nový album zvukovo uberať. Ďalší krok bola asi pieseň Bublina, ktorá vznikla v tom istom období, kde si Miriam do takmer hotovej inštrumentálky vymyslela veľmi nápaditú melodickú linku s vokálmi so zaujímavým textom.. V tejto piesni sa znovu spája jemný pesničkársky vokál s elektronickým podkladom, sláčikovými samplami a akustickou gitarou. Všetci sme mali pocit, že táto kombinácia zafungovala a tak sme sa rozhodli, že aj ďalšie skladby budeme dotvárať podobným spôsobom. Nasledoval singel Viem, kde sme v spomínanej aranžérskej kombinácii prvýkrát nahrali a navrstvili aj živý sláčikový orchester. Prišlo nám to úplne prirodzené, keďže sme huslisti, ktorí roky hrávali v orchestri. V ďalších piesňach sme už úplne prirodzene začali využívať "zvukový potenciál" :-) sláčikového kvarteta, ktoré sa tak stalo akýmsi charakteristickým prvkom aranžmánov na celom CD. Napriek tomu má každá pieseň svoju osobitú inštrumentálnu farebnosť a náladu.

Jednotlivé tracky sa rodili postupne, najprv Miriam nahrala doma demo verziu s jednoduchym klavirnym sprievodom a základnou spevovou linkou, čo slúžilo ako základ k aranžmánom. Finálne projekty sme potom dokončovali v štúdiu s Andrejom Hruškom, kde sme donahrávali živé nástroje a nakoniec spevy. Veľmi náročnou etapou pri každej piesni bola samotná mixáž, lebo "zladiť " k sebe sláčikové nástroje, častokrát aj viacero naraz znejúcich hudobných motívov a elektronické podklady, je celkom náročná úloha:-). Na celkovom zvuku nahrávky má veľký podiel práve Andrej, ktorý mal na vec častokrát iný pohľad ako my klasickí "sláčikári"...:-)

Veľmi osobitou piesňou na albume je skladba Premenená. Miriam ju prvýkrát nahrala so svojou pôvodnou kapelou v roku 2011. Nahrávka sa stretla s priaznivým ohlasom u poslucháčov a tak nemohla na novom CD chýbať. Nechceli sme ju však zaradiť v pôvodnej verzii, ale rozhodli sme sa dať jej "nový hudobný šat". Miriam si ešte v zime odskúšala, ako funguje jej vokál v kombinácii s orchestrom bez pridanej rytmiky. Nahrala vtedy nádhernú vianočnú pieseň, ktorá sa na album nedostala:-( , ale to spojenie s orchestrom zafungovalo a tak sme sa pri Premenenej rozhodli ísť týmto smerom. Pôsobivé filmové sláčiky napísal, klavír nahral a nakoniec to celé aj oddirigoval Lubo Dolný. Na tejto skladbe sa podielalo najviac muzikantov, keďže sme nahrávali veľký sláčikový orchester. Ten sme nahrali v štúdiu na Novej scéne v Bratislave.

HK: Ako by ste v krátkosti charakterizovali album?
MA: CD je hudobne veľmi pestré a farebné, s nádhernými textami. Nájdete na ňom vplyvy klasickej hudby, pesničkárstva, filmovej hudby, elektroniky s výrazným využitím sláčikových nástrojov...celé to však spája Miriam so svojim charakteristickým hudobným prejavom do jedného celku.

HK: Ako vnímate tento hudobný projekt ako spoluhráči? Boli nejake zimomriavky...?
MA: V zostave muzikantov , ktorá Miriam sprevádza na koncertoch sme okrem bubeníka a gitaristu všetci "sláčikári". Naše kvarteto je plnohodnotnou súčasťou kapely:-). Myslím, že každý muzikant, ktorý denne hráva v orchestri klasickú hudbu, rád privíta zmenu žánru a s nasadením si zahrá aj takzvanú hudbu"populárnu" . U nás to presne takto funguje.-) Obzvlášť, keď môžme byť pri napĺňaní sna hudobníčky, s ktorou sme boli ešte nedávno kolegovia v orchestri.

Zimomriavky... zažili sme ich už viackrát (myslím, že nehovorím iba za seba:-)), v kombinácii konkrétnej piesne s priaznivým ohlasom od publika, ktoré pozorne počúva, vytvára príjemnú atmosféru, energiu....Zimomriavky by však na pódiu neboli, keby to medzi hudobníkmi neklapalo len hudobne ale aj ľudsky. Myslím, že nám sa tak deje...:-)

HK: Spomínate si na niečo výnimočné, neobyčajné počas natáčania?
MA: Nahrávanie každej jednej piesne zanechalo vo mne nejaké konkrétne spomienky, hudobné alebo aj nehudobné:-)) Dokonca som priamo v štúdiu s husľami v ruke oslávil prvé "významné" životné jubileum...Ani vo sne by ma nenapadlo, že otvorím dvere nahrávacej miestnosti a hneď budem sfukovať sviečky na torte...:-)Aj za to svojím kolegom ďakujem...

Veľmi príjemné bolo napríklad nahrávanie gájd do titulnej piesne Deň dňu. Točili sme u mňa doma v detskej izbe:-). Miriam doviedla Martu McCauly, ktorá prišla aj so svojím asi ročným synom. Pri nahrávaní každú chvíľu odbiehala, keďže si drobec vyžadoval neustálu prítomnosť matky:-) Nakoniec však Marta nahrala niekoľko krásnych melodických liniek, ktorý sme použili v piesni, ktorá je, ako hovorí Miriam, pieseň prorocká, ako z iného sveta...

Sláčikový orchester do piesne Premenená sa nahrával, ako som už spomínal, v štúdiu na Novej scéne v BA. Boli sme vtedy súčasťou orchestra, ktorý tam od rána nahrával podklady do nejakého divadelného muzikálu. Po dvoch náročných 4-hodinových frekvenciách sa udiala nádherná vec - vyčepaní muzikanti dostali na pulty party Premenenej a zahrali a nahrali ich s veľkým muzikantským nasadením, akoby ani nemali za sebou dlhé a náročné nahrávanie úplne inej hudby. Za to im všetkým /ich mená nájdete v booklete CD/ patrí naša veľká vďaka...:-) Už pri nahrávaní toho podkladu sa dalo cítiť, že Premenená bude takzvanou "zimomriavkovou" piesňou, čo sa mi potvrdilo pri nahrávaní spevov v štúdiu a aj pri samotných koncertoch, ktoré máme úspešne za sebou. Sú to pre mňa nezabudnuteľné muzikantské zážitky:-)

HK: Inšpirovali ste sa nejakou "cudzou" hudbou počas tvorenia?
MA: Pred nahrávaním sme si s Miriam a Andrejom párkrát do štúdia priniesli na vypočutie hudbu, ktorú máme radi a viedli sme o tom debaty:-) Bola to taká prípravná a poučná fáza... Keď sme nahrávali napríklad pieseň Dnes, vypočuli sme si zopár starých brazílskych bossanov zo 60.-tych rokov. Počúvali sme napríklad, ako niektoré veci fungujú v rámci harmónie a melodickej linky atď. Ale nejaká konkrétna inšpirácia v zmysle "urobíme to presne takto" sa nekonala pri žiadnej piesni. Skrátka nechceli sme si to uľahčiť:-)

Počas rokov odohraných v rôznych orchestroch a hudobných zoskupeniach sme "nasali" do seba obrovské kvantum hudby, nielen klasickej... Samozrejme okrem hudobnej praxe máme každý aj svoj osobný pomyselný playlist vo svojich prehrávačoch doma alebo napríklad v aute:-), takže istým vplyvom sa žiadny muzikant- tvorca neubráni, čo je však myslím úplne v poriadku. Stále objavujeme novú hudbu a keď ju vieme aj aktívne počúvať, posúva nás to dopredu...

HK: Aké máte plány do budúcna?
MA: Momentálne sme úspešne zakončili obdobie skúšania a koncertovania s Miriam a kapelou, ale budeme sa snažiť aj ďalej čo najviac hrať pre publikum a propagovať nový album. Ľudia na koncertoch veľmi pozitívne reagujú, čo nás všetkých utvrdzuje v tom, že táto cesta má zmysel... Popri tom sa pomaly schyľuje :-) aj k novému repertoáru, Miriam nahrala demoverzie 3 nových piesní, myslím, že su veľmi vydarené a zaujímavé...už len ich uchopiť tým správnym spôsobom:-)... Viac asi zatiaľ prezrádzať nebudem:-)

Krátký slovníček:

sláčikár - smyčec