Vizovice bez slivovice

47. ročník festivalu Vizovické Trnkobraní sa konal v piatok a sobotu 22.8. - 23.8.2014 v areáli likérky RUDOLF JELÍNEK vo Vizoviciach. To je tam, kde zaručene netrafíte na prvýkrát. Ako ja. Pretože vo Vizoviciach predpokladajú, že ich poznáte. Aj keď ste zo Slovenska, aj keď ste tam prvý raz v živote.

Bohužiaľ jedna z vecí čo si pamätám, sú dlhé rady. Na všetko a všade.  A veľa odpadkov. Všade. Aj keď sa organizátori snažili a upratovacie čaty po každom koncerte behali po areáli s vrecami a zbierali odpad, nestačilo to.



Ale program bol dobrý. Na jednom pódiu si zahrali Mandrage (časť z nich dokonca dvakrát – keď ich na pódium pozval Matěj Ruppert z Monkey Business, aby si spoločne zaspievali a zatancovali), Tomáš Klus, MIG 21, Kryštof, Aneta Langerová, INEKAFE, Monkey Business, Tři sestry a Fleret. A na druhom  Desmod, Mňága a Žďorp, Wohnout, ale svoj priestor dostali aj tí mladí a začínajúci ako Lenny a Adam Mišík, ktorého vystúpenie bolo jedno z najslabších na tomto festivale. 

Profesionálny výkon bez ohľadu na počasie

Všetky hlavné hviezdy predviedli profesionálny výkon, bez ohľadu na počasie (v sobotu intenzívne pršalo celý večer a noc), teplotu, počet ľudí a fotografov pod pódiom. Hrali najväčšie hity, boli vtipní, hádzali do davu balóny a slivovice, občas sa hodili do davu sami, teda iba Richard Krajčo. Publikum im zato vďačne tancovalo, tlieskalo, spievalo a vytlieskávalo prídavky. Jediné, čo by pozornejšieho poslucháča mohlo trápiť, bol zlý zvuk, kedy občas nejaká tá bedňa vypadla.



Úžasným zážitkom bola pre mňa súťaž v jedení slivkových (na Valašsku trnkových) knedlíkov. Zúčastnilo sa jej 10 jedákov, z toho jedna žena. Všetkých porazil  desaťnásobný víťaz Kamil Hamerský z Domanína, ktorý ich tohto roku zvládol 150. Súťaží sa hodinu a minimálny počet zjedených knedlí na kvalifikáciu je 30 – to poznáte podľa počtu kôstok v mištičke pred každým súťažiacim.

Prišla, videla, zvíťazila a odišla po vlastných

Okrem hudobnej a tekutej potravy, bola pre návštevníkov prichystaná aj tá duševná vo forme divadla a premietania filmov, dokonca aj rodiny s deťmi si prišli na svoje. A komu by to nestačilo, tak hneď pred areálom boli kolotoče. A ďalšie pivo a slivovica. Slivovicu nepijem. Naozaj. Ale na Trnkobraní som bola. Prišla, videla, zvíťazila a odišla po vlastných. Na rozdiel od iných...